V hlave sa vám honí tona myšlienok a vy vôbec neviete ako zaspať. Potom už začínate premýšľať nad tým, či váš život vôbec má nejaký význam. Či žijete tak ako chcete a či ste sa naozaj tak veľmi previnili voči okoliu, keď vás toľko odsudzuje. Neviete prestať myslieť na to, že sa zmeníte, ale tá zmena je tak strašne ťažká. Pochopí ma každý čo sa v živote pokúsil o hocijakú zmenu. Ja nechcem nič viac iba byť šťastná… Ale asi chcem tak moc.
Odsudzujú ma a pritom ma vôbec nepoznajú. Im som nič nespravila a nikto ma nepochopí. Ten pocit, že na vás niekto ukazuje prstom je strašný. Preto sa potom radšej vyhýbam tým ľudom, pretože nedokážem bojovať voči tomu, že som niekomu neni pochuti. Tak strašne by som to chcela zmeniť, ale ja neviem, či to dokážem. Je človek schopný zmeny sám od seba? Bez pomoci druhých? Len tak, keď si jedného dňa zmyslí a vykoná to tak? Ako je to možné?
Ja myslím, že áno a verím, že to dokážem. Je to nesmierne ťažké bojovať sama so sebou, so svojimi myšlienkami a svojimi pocitmi. Od prírody je človek dosť citlivý, niektorý viac, niektorý menej. Ja som skôr viac citlivá a preto je to ešte horšie. Moje pocity sú také, že sa často cítim ukrivdená a možno aj preto potom robím to, čo robím. Svoje pocity chcem zahnať tými vecami a myslím, že mi to pomôže. No toto nie je cesta, po ktorej sa chcem vydať a vy určite tiež nie.
Zmena je život. Tak ju vykonajte. Hneď. Nech to stojí, to čo stojí.
Môžete prečítať stovky inšpiratívnych článkov a dať si milióny záväzkov, ale keď neurobíte prvý krok ku zmene nestane sa NIČ. Vôbec nič. Tak ako v mojom prípade. Toľko článkov, kníh a ja stále len strácam čas odkladaním vecí na zajtra. Verím, že zajtra príde ten deň, keď sa tomu postavím zoči voči a budem bojovať sama so sebou. Poďme na to spolu, prosím. Nech v tom nie som sama.